Profesia výživového poradcu, nutričného terapeuta či špecialistu na výživu je v dnešnej dobe veľmi atraktívna a populárna.  Informácii je mnoho a väčšina ľudí má z toho akurát tak veľký guláš. Ak sa skutočne zaujímajú o svoje zdravie, vyhľadajú (pseudo)odborníka na výživu. Komu veriť a ako nenaletieť?

Prebraté z:
http://www.anh-usa.org/campaigns-draft/monopoly-over-nutritional-therapy/

Poďme sa najprv zorientovať v názvoch

Nutričný terapeut/špecialista – odborník na výživu zdravých i chorých jedincov (môže pracovať v nemocničných zariadeniach), konzultant vhodnej, individuálnej stravy s ohľadom na zdravotný stav, vek a preferencie pacienta/klienta. Toto označenie smie používať len absolvent vysokoškolského štúdia na lekárskych fakultách (na Slovensku je problém už v tomto bode) alebo (bohužiaľ) i vyššej odbornej školy so zdravotníckym zameraním (označenie diplm. nutričný terapeut). Absolvent 4-ročného štúdia na strednej zdravotníckej škole v tomto odbore je nutričný asistent a môže pracovať len pod odborným dohľadom nutričného terapeuta/špecialistu.

Výživový poradca – všeobecne, absolvent obyčajného kurzu zameraného na výživu bez akýchkoľvek hlbších znalostí fyziológie, biochémie, klinickej výživy a iných potrebných náležitostí. Často tiež absentuje prax v odbore. Poburujúce je, že takéto kurzy ponúkajú napr. aj na stránkach zľavomatu

Preč s kurzami na výživu

Keď si to zhrnieme, „odborník“ na výživu môže byť prakticky hocikto. Paradoxom je, že Český (i slovenský) živnostenský zákon neviaže živnosť výživového poradcu na žiadne vzdelanie. Ide teda o voľnú živnosť, ktorú môže dostať automechanik či právnik, oba bez čo i len základných vedomostiach o fungovaní tela (Pozor, titul nemusí byť teda všetko!).  Podľa mňa je to vrchol zlyhania štátu v smere kompetencií vytvoriť nejaké kritéria na výkon tak odborne náročného povolania, akým je nutričný terapeut.

Získať domnelú odbornosť nie je vôbec náročné. Stačí, ak sa zúčastníte nejakého seminára, workshopu či konferencie, ktorú usporiadava firma, často s povolením nejakého ministerstva (aby to znelo kvalitnejšie), zaplatíte si, získate certifikát a samozvaný odborník na výživu je na svete.  Ale veď na tom nie je nič zlé, či?... Nuž, certifikát v ruke neznamená automaticky vedomosti a schopnosti, lebo je získaný (po väčšine) len na základe účasti. Nemá tak žiadnu výpovednú hodnotu, pretože sa neudelí po vykonaní záverečných testov znalostí ani skúšok. Akú váhu má potom pýšiť sa týmto „diplomom“ a mať v rukách zdravie stovky obyvateľov a pýtať od nich nekresťanské peniaze za všeobecné platnú radu, ktorá v konečnom dôsledku aj tak zrejme nepomôže?... Zverili by ste sa do rúk niekoho, kto vlastne absolútne nemusí rozumieť tomu, čo vás trápi a ako nato? Lebo ja teda nie!!! Vôbec nemusím mať veľkú fantáziu na to, aby som si dokázala predstaviť, že na získanie certifikátu odbornosti na výživu stačí dotyčnému počúvať MP3-ku, prezerať si sociálne siete či dokonca prihodiť nejaké drobné do vrecka vyššieho a sedieť v teple domova. Áno, aj takto vyzerá naša spoločnosť. No čo, stále sa vám páči predstava navštíviť takéhoto šarlatána?

Kto je potom erudovaný?

Podľa mňa, poradca v tak citlivej oblasti by mal mať nielen patričné vzdelanie (v prvom rade!), ale i istú dávku vedomostí, skúseností a empatie. Mal by poznať:

• Fungovanie tela, metabolizmus, čomu odpovedá vysoká dávka kvalitnej biochémie, fyziológie (i tej patologickej), klinických odborov vrátane základov genetiky a farmakológie.

• Príčiny a priebeh zdravotných ťažkostí pacienta/klienta a možnosti riešenia. K tomu patrí samozrejme náuka o potravinách.

• Kompletný sortiment potravín rastlinného i živočíšneho pôvodu a ich dostupnosť na našom trhu a mal by zohľadňovať v príprave jedálnych plánov taktiež ich sezónnnosť

• Vhodné technologické úpravy  pokrmov, nutričné zoženie potravín a ich správnu využiteľnosť organizmom.

• Možnosti a vhodnosť fyzickej aktivity (bez pohybu to prakticky nejde)

• Mal by mať tiež istú dávku socioekonomických znalostí, mal by vedieť edukovať, porozumieť, podporiť, utešiť a motivovať

• Rozhodne sa žiada INDIVIDUÁLNY PRÍSTUP, žiadne všeobecne naučené rady do života, ako učia na už spomínaných kurzoch!

Toto je len hrubý základ toho, čo sa očakáva od nás nutričných terapeutov. Nič z tohto vás nenaučí niekto za pár hodín semináru.

Na čo si dať ešte pozor

• Zázraky rýchleho úbytku váhy – schudnúť 5 kg/mesiac je krásna predstava, to áno. Už horšie je potom pozrieť sa po skončení sľubovanej diéty do zrkadla kvôli jojo efektu. Dobrý poradca vie, že správne a trvalé chudnutie je pomalé! A že žiadne zázračné diéty nefungujú natrvalo.

• Propagácie doplnkov výživy typu: „po kúpe tohto výrobku sa zbavíte zbytočných kíl bez námahy a driny vo fitku“, bla bla bla..... Vždy keď vám niekto povie podobné vety, nech sa vám spustí alarm, že sedíte u šarlatána, ktorý si chce akurát tak zarobiť a vaše zdravie mu je ukradnuté.

• Recyklované srdcervúce príbehy, ako sa po tej a inej diéte podarilo schudnúť (najlepšie s fotkami pred a po chudnutí)....

Nie a ešte raz nie! K zostaveniu výživového plánu patrí kompletná nutričná, rodinná anamnéza,  prekonané a terajšie ochorenia, užívanie liekov a antropometrické údaje získané z merania (váha, výška, vypočítané BMI, obvod brucha, zadku, taktiež zistené hodnoty zastúpenia tuku, prípadne aktívnej svalovej hmoty z bioimpedančných prístrojov). Chcem však upozorniť na fakt, že tak ako samotné BMI vám nepovie veľa o skutočnom zložení tela, tak ani všetky moderné prístroje nie sú úplne vypovedajúce. Dôležitá je komplexnosť daných zistení, nesmie tiež chýbať záznam o vašom stravovaní (používajú sa na to špeciálne záznamové archy, kde si klient zaznamenáva kedy, kde, s kým a čo jedol, pil, ako sa pri tom cítil, popisujú sa tam tiež pocity hladu a fyzická aktivita). Nie je dobré odporúčať klientovi niečo, čo nemá rád, nemôže si dovoliť alebo to nevie zohnať v obchode. A tak isto nie je dobré porovnávanie sa s tabuľkami. Každý z nás je iný, má iný metabolizmus, iné nároky na výživu, preto, podotýkam ešte raz, všetko treba riešiť individuálne.

Naraziť na nutričného poradcu, ktorý sa vám bude venovať bez toho, aby na vás finančne profitoval, nie je teda jednoduché, ale nedá sa všetkých hádzať do jedného vreca. Ak sa rozhodnete zveriť sa do rúk pravého odborníka, verím, že budete spokojní. Vždy si však preverte jeho vzdelanie a veľa preveľa sa vypytujte. Aj tak možno zistíte jeho záujem o danú problematiku a nepriamo i to, či odbor absolvoval na výbornú alebo musel väčšinu predmetov niekoľkokrát opakovať.

Ak sa vám článok páčil, hlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/Nenalette-sarlatanom-vyzivovym-poradcom/

Buď ich zbožňujete alebo sa na ne nedokážete ani pozrieť. Také sú plesňové syry doporučované odborníkmi na výživu pre ich celkom vysoký obsah bielkovín. Niektorí ľudia sa však domnievajú, že každá potravina s obsahom plesne patrí do koša kvôli jej škodlivým účinkom na zdravie. Je to pravda?

Niečo o pôvode plesňových syrov
Plesňové syry, patriace medzi zrejúce syry, sa vyrábajú z mlieka, do ktorého sa pridávajú okrem kyslomliečnych kultúr i špeciálne šľachtené plesňové kultúry (najčastejšie Penicillium camemberti/Penicillium roquerforti). Podľa rastu plesne a jej špecifických vlastností sa získajú syry s charakteristickými senzorickými vlastnosťami. Patria sem syry s modrou alebo zelenou plesňou (syr Roquefort a jeho alternatívy: Niva a Gorgonzola) a aj syry s bielou plesňou na povrchu (Camembert a jeho alternatívy: Encián a Plesnivec). Tieto druhy syrov sa najčastejšie vyrábajú z kravského, ale i z ovčieho alebo kozieho mlieka. (1) Zaujímavé je, že niektorí výrobcovia uvádzajú, že sa tieto pochúťky vyrábajú z pasterizovaného mlieka (1), iní zas tvrdia, že ide o mlieko tepelne neupravené (2), a práve v tom môže byť háčik.


Ako to vlastne je?
Pozrela som sa po obchode (Tesco v Brne), čo píšu výrobcovia na obaloch a celkom ma to prekvapilo. Mnoho druhov syrov malo na obale uvedené ako zložku pasterizované mlieko, no viacero výrobcov na obaloch uvádza ako zložku mlieko nepasterizované . Čo ma však zarazilo najviac je fakt, že väčšina výrobcov sa ani len neunúva napísať, či sa mlieko tepelne upravovalo alebo nie.

Ukážka syru, kde výrobca neuviedol (ne)tepelné ošetrenie mlieka

Ukážka syru vyrobeného z pasterizovaného mlieka

Ukážka syru vyrobeného z nepasterizovaného mlieka

Práve kvôli „raw mlieku“ nebezpečné?

Účelom pasterizácie (tepelného záhrevu na 65°C po dobu 30 min alebo 75°C na niekoľko sekúnd) je likvidácia väčšiny mikroorganizmov (napr. Listeria monocytogenes, E. coli, Salmonella) s cieľom zamedziť šíreniu ochorení z potravín.

FDA (Food and Drug Administration) vydala doporučenie tehotným ženám nekonzumovať mlieko a mliečne výrobky (takže ani plesnivé syry) vyrobené z nepasterizovaného mlieka (3). Dôvodom je ochorenie zvané Listerióza, ktorá môže byť príčinou predčasného pôrodu, potratu či novorodeneckej listeriózy, ktorá môže mať pre dieťa až fatálne následky.

Nielen tehotné ženy sú v riziku. Ohrození sú i alergici či ľudia so zníženou imunitou.

Moja rada teda znie: „Čítajte obaly a ak netúžite po objímaní záchodovej misy, radšej si, pre istotu, vyberajte tie z pasterizovaného mlieka, ak ste tehotná, tak obzvlášť!“

Plesňové syry, ÁNO
Podľa USDA (United States Department of Agriculture, Food Safety and Inspection Service) sú syry s ušľachtilou plesňou bezpečné. (4). Yoav Perry, výrobca syrov, uvádza, že nebezpečné sú len plesne produkujúce mykotoxíny (sekundárne toxické metabolity plesní). Podľa neho plesnivé syry tieto toxíny produkovať nemôžu z dôvodu kombinácie salinity, acidity, hustoty a prístupu kyslíka v priebehu procesov dozrievania syrov. (5)

Istý výskum zas ukázal, že plesňové syry sú nielen bezpečné, ale môžu byť i zdraviu prospešné.P. roqueforti má prirodzené antimikrobiálne účinky (čo je možno jeden z dôvodov, prečo majú Francúzi menej úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia) (6)

Aj v antibiotikách je pleseň
Niektorí ľudia sú však aj po týchto tvrdeniach schopní povedať, že pleseň je pleseň a tie sú škodlivé. Neuvedomujú si ale, že pleseň môže aj liečiť. Dôkazom toho je napríklad antibiotikum penicilín (produkt mikromycéty Penicillium notatum).

Na záver by som už len dodala, že existuje istá skupina ľudí, ktorá by sa mala plesnivým syrom radšej vyhýbať. Okrem už spomenutých sú to napr.:

• ľudia trpiaci mykózami
• celiatici (áno, aj tam môže byť lepok)
• pacienti s laktózovou intoleranciou (??? individuálna znášanlivosť)

Konzumácia sa nedoporučuje tiež:

• malým deťom
• pacientom s ochorením pečene

Okrem toho však neexistuje žiadny reálny dôvod báť sa konzumácie plesňových syrov.

Pozn.: Ak chcete chudnúť a nahnať bielkoviny vo výžive, voľte radšej plesňové syry s nižším obsahom tuku.

Zdroje

1 http://www.mlieko.sk/plesnove_s.php

2 http://cheese.about.com/od/cheesebuyingguide/a/raw_cheese.htm

3 http://www.fda.gov/Food/ResourcesForYou/consumers/ucm079516.htm

4 http://www.fsis.usda.gov/wps/portal/fsis/topics/food-safety-education/get-answers/food-safety-fact-sheets/safe-food-handling/molds- 
 on-food-are-they-dangerous_

5 http://www.quora.com/Why-is-it-safe-to-eat-the-mold-in-Bleu-Cheese

6 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22981595

7 http://www.nutridatabaze.cz/potraviny/?id=104#tab-1

Ďalšia zaujímavá štúdia: http://www.ingentaconnect.com/content/iafp/jfp/2008/00000071/00000008/art00004

„Žiť zdravo“ je dnes moderné a „in“. Je to veľmi často rozoberaná téma (najmä ženským pohlavím), avšak, s výnimkou pár nezainteresovaných jedincov, nás zaujíma všetkých. Každý z nás chce totiž žiť dlho v plnom zdraví. O tom, „ako zdravo žiť“, nájdete nespočetne veľa článkov, no máloktorý z nich sa zaoberá otázkou, „prečo vôbec zdravo žiť“. No ak človek nemá odpoveď na druhú otázku, nenájde silu riešiť tú prvú. 

Odpoveď majú Japonci

Podľa Japoncov má každý z nás svoje Ikigai. Ikigai sa dá voľne preložiť ako „dôvod k žitiu“, niečo, kvôli čomu sa oplatí každé ráno prebúdzať a nemyslím tým kávu a sladký croissant na raňajky (Francúzi majú podobný termín - raison d'être, hoci tam by som si tipla, že ďaleko od croissantov to mať nebude). Japonci veria, že každý z nás si môže vybudovať svoje vlastné ikigai, a to hlbokým hľadaním v sebe. Pre niekoho Ikigai znamená chodiť si každé ráno o piatej zabehať, pre iného je to starať sa o vnúčatá. V každom prípade však tento typ zmýšľania nevedie k frustrácii a prináša vnútorné uspokojenie na rozdiel od mentality Američanov či Európanov, ktorí sa v jednom kuse sami seba pýtajú, prečo sme prišli na svet, aký zmysel má náš život, či porodiť deti, či vyštudovať a či to má vôbec cenu, keď aj tak vlastne umrieme.

Vedecké štúdie ukázali, že ak nájde niekto svoje Ikigai, má znížené riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia (1). To je možno práve dôvod, prečo sa Japonci dožívajú tak vysokého veku. O ich dlhovekosti špekulujú odborníci už roky. Hovorí sa, že zdrojom ich štíhlosti a zdravia je pestrá, striedma strava (veľa rýb, menšie porcie, menej sladkostí a bieleho pečiva atď), veľa pohybu, no prikladajú veľký dôraz i na rodinné či priateľské vzťahy... Mnohí z vás si však povedia: „No dobre, Japonci a čo my, Európania?“ Viacerí autori uvádzajú, že beznádej zvyšuje riziko smrti bez ohľadu na zdravotný stav či sociálno-ekonomický status (2). Čo z toho vyplýva? Je jedno, na ktorom konci sveta sa práve nachádzate, jediná maličkosť, ktorú by si človek mal zaobstarať, je nájsť svoj zmysel života, nech to nazývate akokoľvek. Na otázku, kde hľadať svoj zdroj šťastia a zmyslu života, vám žiaľ neodpoviem. Každý z nás je iný, má iné záujmy, iné priority, iné zázemie.

Niečo na tému strava

V dnešnej dobe je veľmi populárne označovať to, čo si vložíme do nákupného košíka či do úst, za prívlastok zdravý alebo nezdravý. Poviem vám však jedno. Neexistuje úplne zdravá či nezdravá potravina. (odhliadnúc od problémov s hygienou potravín). Všetko záleží len na množstve. Problémom však je definovať to dané množstvo. (viac v budúcich článkoch). To, na čo však chcem podotknúť sú zas tí naši Japonci. Mohla by som vymenovať niekoľko krajín, kde sa obyvatelia dožívajú vyššieho veku ako u nás, kde majú lepšie stravovacie návyky (možno aj vďaka tomu dlhší vek), vrátane Japoncov. Ale asi to nemá cenu. Pre niekoho strava proste nebude nikdy prioritou číslo jedna. Taký človek bude mať iné Ikigai. Správe sa stravovať má rozhodne zmysel, ale sú ľudia, ktorí sa celý život nevhodne stravovali, mali zlý životný štýl a dožili sa krásneho veku. Hold, mali svoje super silné Ikigai.

Upratovanie v hlave!

Podľa mňa je dôležité najprv si upratať v hlave. Ak je niekto vyrovnaný a spokojný, často môže jesť aj kriedu, ak sa však jedná o človeka neurotika, ktorý je v ustavičnom kŕči, strese, môže ho poraziť aj pri dokonalom domácom műssli. Keď je človek vyrovnaný, často ho to k tým kriedam ani neláka. Už akosi sám od seba vie, že kriedy nie sú ani chutné, nie to ešte zdravé.

K záveru...

Byť zdravý znamená mať čas na seba, svoju rodinu a priateľov. Keď človek neustále behá po doktoroch, nestíha si užívať bežné krásy života. A že v nemocnici nie je super, vie snáď každý z nás. A navyše, za zdravotnú starostlivosť sa čo-to platí a nie je to zrovna málo. Život vedený zdravým životným štýlom nám môže ušetriť nielen financie a nervy, ale i čas, ktorý môžeme využiť prospešnejšie.

A čo ja?

Jasná hlava a čisté telo prináša automaticky lepšiu kvalitu života. A o to predsa ide. Pre mňa je dôležité, aby som si každý deň užívala naplno so svojimi blízkymi. Zbožňujem ten pocit, keď sa dokážem tešiť z úplných maličkostí, keď sa nechám hýčkať (sebou alebo priateľmi), keď sa môžeme venovať sebe, svojmu zdraviu.  Umieram, keď si nemôžem zacvičiť, keď mi nútia jedlo, ktoré nepovažujem za svoje, a keď mám stres dlhšie ako deň. 3 faktory, ktoré ma ničia. Neviem, či môj recept na život je správny, aby som sa dopracovala k dlhovekosti. Je mi to asi jedno. Nemyslím si, že je dobré žiť dlho a nešťastne. Radšej budem žiť kratšie, ale o to ZDRAVŠIE, spokojnejšie!  Mám svoje Ikigai, nájdite ho aj vy. J

Zdroje

1 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18753736

2 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8849626