Poznáte to. Keďže to majú takmer všetci, nemôžete byť výnimka a na svojom instagrame musíte mať aspoň jednu fotku s chia aj vy. Vydáte sa preto na tour de nákupné centrá a v najbližšom alternatívnom obchode si kúpite chia semená v plnej svojej kráse. Predavačka sa na vás usmeje, pretože vie, že ste práve spravili niečo veľké pre svoje zdravie (a pre ich obchod). Veď chia všade propagujú ako cennú "superpotravinu" (v úvodzovkách preto, lebo tento pojem nie je ukotnvený v legislatíve, inak povedané, nič také ako superpotraviny zatiaľ neexistuje). 

Chia sú výborné pre vysoký obsah vlákniny a omega-3 mastných kyselín, ktoré okrem iného priaznivo vplývajú na srdce. Ale má to jeden háčik. Biologickú dostupnosť.

To, že si kúpite chia a nasypete k raňajkovým cereáliám ešte neznamená, že z nich získate užitočné živiny, ktoré obsahujú. Na povrchu majú totiž tvrdú šupku a keďže sú tak malé, dozaista ich nerozhryznete. No dobre, možno zopár áno, ale to nestačí. Celé semienka z vás potom vyjdu tak, ako aj vošli. Inak povedané, budú priaznivo pôsobiť na vaše črevá ako hrubá vláknina, ale za tie peniaze by ste chceli aj lepší efekt, však? 

Pre využitie omega-3 je lepšie semienka rozomlieť. Ideálny je mlynček na kávu a po pravde, nič iné som neskúšala, takže neviem, či existuje aj iný spôsob.  

Ak ste nejaký vyskúšali, napíšte mi do komentára. :)

Rovnaký postup platí aj u ľanových semien

Správne uskladnenie a príprava
Kvôli prítomnosti nenasýtených tukov sú rozomleté chia náchylnejšie na oxidáciu v prítomnosti kyslíka a svetla. Po rozomletí sa preto doporučuje skladovať ich ideálne v uzavretej nádobe v chladničke.

Jedno veľké plus rozomletých chia tkvie v príprave pudingu. Bobtnajú lepšie, takže puding nemusíte mať v chladničke namočený v mlieku (či bezmliečnej alternatíve) až do rána. A chutí rovnako dobre.

Pomleté semienka (nielen chia, ale tiež ľanové) sú ešte výborné v tom, že sa dajú využiť ako "zahusťovadlo" do rôznych koláčov, tvarohu, jogurtu, smoothie, čohokoľvek... Získate tak dôležité živiny navyše a jedlo získa chutnejší ráz. Dobrú chuť.

Vaša Petra

Dnes je svetový deň diabetu, ochorenia, ktoré je charakterizované absolútnym (diabetes 1. typu) alebo relatívnym (diabetes 2. typu) nedostatkom inzulínu - hormónu, ktorý sa podieľa na udržaní normálnej hladiny glukózy v krvi. Výskyt tohto ochorenia sa, rovnako ako u obezity, v poslednej dobe rapídne zvyšuje. Na cukrovku trpí celosvetovo až 347 miliónov ľudí (1). 

Zdroj obr.: https://pixabay.com/en/coca-cola-crown-corks-red-1218688/

Najnovšie sa ukazuje, že za príčinami vzniku diabetu zrejme môže aj nadmerný príjem sladených nápojov. Podľa tohtoročnej epidemiologickej analýzy pod vedením vedcov z Bostonu sa zistilo, že dospelí Američania, ktorí denne pili cukrom sladené nápoje, mali až 46-násobne vyššie riziko vzniku prediabetu (2). Prediabetes je určitý alarm, že ste na ceste k rozvoji diabetu. A keď so svojím životným štýlom v tomto stave nikam nepohnete, neskôr vás pravdepodobne čakajú antidiabetiká či pichanie inzulínu.

Hoci sa jedná len o observačnú štúdiu, ktorá nepreukazuje príčinnosť, výsledky naznačujú, že pravidelné pitie limonád, Coly a podobných sladených nápojov zvyšuje šancu na rozvoj včasných varovných symptómov diabetu druhého typu. Táto štúdia analyzovala dlhodobé dáta od 1685 dobrovoľníkov stredného veku bez (pre)diabetu. Tím vedcov zistil, že tí dobrovoľníci, ktorí pili najvyššie množstvo cukrom sladených limonád (zhruba 0,6 l/deň), mali významne vyššie riziko prediabetu a diabetu v porovnaní so skupinou, ktorá týchto nápojov pila menej alebo vôbec.

Tak či onak, sladené nápoje jednoznačne nepatria do správnej výživy. Väčšina z nich obsahuje toľko pridaného cukru, že pri dennodennej konzumácii viacerých sladených nápojov dozaista prekročíte povolené množstvá (90 g) pridaného cukru na deň. 

Nie som síce proti cukru ako takému, ale nadmerné prisladzovanie je podľa mňa zbytočné. 

"Vedeli ste, že napr. taká kofola obsahuje 8 g pridaného cukru na 100 ml? Keď vypijete 1 l Kofoly (čo je úplne bežné), dostanete do seba  80 g cukru, čo je až 16 kociek."

Ok, teraz si možno poviete, že Kofolu nepijete. Stavím sa však, že jogurtový alebo kefírový nápoj si kupujete. V obchode nájdete jednak biele - neochutené, ale z môjho pozorovania usudzujem, že väčšina zákazníkov kupuje tie s príchuťami. Ako inak - sú chutnejšie. Ibaže, taká Activia s príchuťou jahoda+kiwi obsahuje 11,7 g pridaného cukru na 100 g. Keď to prepočítame na celé balenie (310 g) získame 36 g cukru, čo je vyše 7 kociek. 

Načo zbytočne platiť za cukor, keď si napr. tie mliečne nápoje (ale tiež jogurty a tvarohy) dokážeme ochutiť doma samy - ovocím, orieškami, semienkami.?...

Na včerajšej akcii venovanej práve svetovému dňu diabetu som mala možnosť konzultovať stravu s diabetikmi a ľuďmi, ktorí sú v riziko, ale rovnako tak so zdravými ľuďmi, ktorí prejavili záujem o ozdravenie jedálničku. Presvedčila som sa o tom, že väčšina ľudí podceňuje silu vplyvu výživy na vznik mnohých ochorení, no pamätajte! Cukrovka spočiatku nebolí, a zrejme preto ju mnoho ľudí podceňuje. No akonáhle vznikne, je ťažké bojovať s ňou a opäť navrátiť telu zdravie. Myslite na to, že niekedy naozaj stačí upraviť jedálniček (kupovať menej sladených nápojov a sladkostí) a začať sa trošku viac hýbať a riziko vzniku diabetu, ale i mnohých ďalších ochorení prudko klesne. :)

Zdroje

1 World Health Organisation. 2014. Global status report on noncommunicable diseases [online], Geneva: World Health Organisation, ISSN 978 92 4 156485 4, dostupné na: https://cspinet.org/new/pdf/who-global-status-report-on-ncds-2014__1_.pdf
2 Ma et al. 2016. Sugar-Sweetened Beverage but Not Diet Soda Consumption Is Positively Associated with Progression of Insulin Resistance and Prediabetes. J. Nutrition, 146:1-7 DOI: 10.3945/jn.116.234047

S rastúcim počtom ľudí, ktorým diagnostikovali rakovinu, pribúda aj počet šarlatánov. Tí svojimi tvrdeniami častokrát odporujú platným biologickým konceptom. Mnohé stránky propagujú „dychberúce“ príbehy ľudí, ktorí sa zázračne uzdravili z rakoviny iba popíjaním ovocných či zeleninových štiav. Podľa niektorých zas stačí držať hladovku, čím sa nielen očistíme od toxínov, ale tiež vyhubíme nádorovú bunku. Sľubujú nám, že ak budeme spolupracovať, dosiahneme vyhladovanie rakoviny. Naozaj si takto pomôžeme?

Viac si o praktikách tzv. liečiteľov prečítajte v mojom článku na portáli slovenský pacient: https://www.slovenskypacient.sk/vyhladovanie-rakoviny-zeleninove-stavy-ketolatky/

Ešte donedávna kolovali svetom informácie, ktorá vajcia zbytočne démonizovali. Aj odborná verejnosť považovala vajcia za potravinu, ktorá značne prispieva k zvyšovaniu hladiny krvného cholesterolu, a tým aj rizika kardiovaskulárnych ochorení. Dnes je, našťastie, tento mýtus vyvrátený. Napriek tomu, ľudia stále nevedia, či vajcia jesť, alebo nie, a ako často. 

Prečítajte si viac v mojom článku pre portál slovenský pacient. (https://www.slovenskypacient.sk/vajcia-nutricne-hodnoty-zlozenie-zdravie/)

Zdroj obr.: https://pixabay.com/en/egg-ingredient-baking-cooking-food-944495/

Netradičná pomazánka sa vždy hodí ako záchrana, keď vás nečakane prepadne návšteva. Alebo keď si už viac nechcete lámať hlavu, čo pripraviť deťom na desiatu či raňajky. Vyskúšajte kombináciu červenej repy a vlašských orechov. Prečo?

V tomto chladnom a sychravom jesennom počasí vám zlepší náladu čokoľvek farebné a to táto pomazánka rozhodne spĺňa. Navyše sa zíde tiež dobrá imunita, ku ktorej vám dozaista dopomôže aj repa. Tá je cenná najmä pre jej vysoký obsah vitamínu C a B skupiny, a obsahuje tiež značné množstvo minerálnych látok - draslíka, horčíka, mangánu, železa. Je tiež zdrojom vlákniny a pôsobí močopudne. 

Vlašské orechy sú zas skvelým zdrojom "zdravých tukov" - omega-3 a omega-6 nenasýtených mastných kyselín, vďaka ktorým si udržíte normálnu hladinu cholesterolu v krvi a budete mať pružnejšie cievy. Vlašáky sa ospevujú tiež pre vysoký obsah vitamínu B6, E, folátu, tiamínu, mangánu, medi, draslíka, fosforu, zinku a mnohých ďalších látok. 

Na zhruba 4 porcie budeme potrebovať:

• 250 g varenej alebo pečenej repy
• 50 g vlašských orechov
• 1-2 strúčiky cesnaku
• 120 g bieleho jogurtu
• soľ, korenie, prípadne petržlenovú vňať

Postup:
     1. Repu očistite, vložte do alobalu a pečte zhruba 30-60 min.
     2. Po vychladnutí nakrájajte najemno, prípadne použite mixér.
     3. Nasekanú repu zmiešajte s jogurtom, prelisovaným cesnakom a najemno nasekanými
         vlašskými orechmi. Osoľte, okoreňte.

Peknú farebnú jeseň vám želá Vaša Petra :)

V súvislosti s globalizáciou sveta a rozvoja multikulturalizmu, ktorý možno badať už aj v našej krajine, je možnosť pochutnať si na rozličných exotických pokrmoch. Vďaka tomu dnes nie je úplnou novinkou konzumovať hmyz. Zdá sa vám to zbytočné, odporné a nechutné? Prečítajte si nasledujúci článok.

Je to potrebné?

Udáva sa, že do roku 2050 bude žiť na našej planéte 9 miliárd ľudí, čo znamená, že súčasná produkcia potravín na uživenie budúceho ľudstva pravdepodobne nebude stačiť (1). Pôda je vzácna a rozširovanie plochy venovanej poľnohospodárstvu je málo udržateľnou možnosťou. Zmena klímy a nedostatok vody by mohli mať ďalekosiahly dopad na potravinársku výrobu. Už dnes však môžeme tvrdiť, že nedostatok potravy je témou číslo 1 v rozvojových krajinách, kde hladuje približne 1 miliarda ľudí. Je teda veľkou výzvou hľadať nové možnosti obživy. A hmyz má v tomto smere obrovský potenciál.

"Na zasýtenie a dodanie všetkých potrebných látok do tela by mala stačiť plná dlaň hmyzu."

Pomerne rozšírená a zdravá potrava

Jedlý hmyz bol odjakživa súčasťou našej stravy. Naši predkovia hmyz vyobrazovali maľbami v jaskyniach, čím jednoznačne poukazovali na jeho veľký význam vo vtedajšej strave. Ani dnes nie je konzumácia hmyzu - entomofágia považovaná za niečo ojedinelé. Odhaduje sa, že hmyz je súčasťou tradičnej stravy zhruba 2 miliárd ľudí (1). Jediný kontinent, ktorý sa hmyzu bráni je Európa. Hmyz totiž považujeme za nechutný, odporný, obťažujúci. Predstava, že by sme mali do úst vložiť červa či kobylku, je u väčšiny ľudí neprijateľná. Vieme, že niektoré druhy hmyzu prenášajú choroby a spôsobujú škody na úrode. V našich zvykoch sa tak stalo trdíciou hmyz zabíjať a zahadzovať. Na svete je však 3-5 miliónov (niektorí udávajúže až 50 mil.) druhov (2), prevažná väčšina nespôsobuje choroby, ani škodu, naopak, v rámci druhovej diverzity je hmyz nesmierne potrebný. Navyše, až 1400 druhov sa považuje za jedlých (3). A má to samé výhody.

 

" Hmyz poskytuje potravu pri nízkych nákladoch na životné prostredie."

Hmyz je vysoko výživná potravina, najmä pre vysoký obsah bielkovín, tuku, vlákniny, vitamínov a minerálnych látok (najmä vápnik, železo, zinok). V porovnaní s rybami je zloženie omega-3 a omega-6 nenasýtených mastných kyselín v múčnych červoch rovnaké a dokonca lepšie ako u hovädzieho dobytka či ošípaných. Niektoré druhy hmyzu obsahujú rovnaké množstvo bielkovín ako mäso či ryby (1).

Ekologické

Hmyz je odbornou verejnosťou propagovaný ako potravina, ktorá emituje výrazne menej skleníkových plynov a amoniaku než väčšina hospodárskych zvierat (1). Okrem priamej konzumácie hmyzu ľuďmi sa hmyz môže využívať na kŕmenie chovaných živočíchov, ktoré sa hmyzom kŕmia prirodzene. Zdá sa teda, že konzumácia hmyzu by mohla pomôcť v boji proti globálnemu otepľovaniu. 

Bezpečné

Ak sa hmyz zbiera v oblastiach nezamorených pesticídmi a hnojivami (v našich krajinách je prijateľný skôr cielený chov hmyzu) a tepelne sa opracuje (podobný princíp ako u mäsa), nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo. Pozor by si však mali dať alergici. Ľudia alergický na morské kôrovce, ktoré sú morskými náprotivkami hmyzu, by sa mu mali radšej vyhýbať (1).

V niektorých štúdiách bolo zdokumentované, že chitín (polysacharid obsiahnutý v "kostre" hmyzu, ale tiež u húb, krabov, kreviet) by mohol byť alergizujúca látka. Avšak zistilo sa, že chitín a jeho derivát chytosan majú vlastnosti, ktoré by mohli zlepšiť imunitnú odpoveď u mnohých ľudí, a zredukovať tak alergické reakcie (4).

Aká je chuť múčnych červov

Nedávno som mala možnosť okúsiť chuť múčnych červov. V škole, v rámci predmetu "Súčasné trendy vo výžive", sme mohli ochutnať perník z múky z múčnych červov alebo proteínové tyčinky s touto múkou. Možno sa vám to nebude chcieť veriť, ale na tej chuti nebolo vôbec poznať, že je v tom hmyz a ešte tak odporný. Vynikajúce boli tiež chrumkavé slané tyčinky. Mnohí z nás mali ozajstný nezabudnuteľný zážitok.

Zvyknime si

Či chceme alebo nie, hmyz je nespochybniteľne jedlom budúcnosti. Ak máte možnosť hmyz ochutnať, nebráňte sa. Chutí jemne orieškovo až nasladlo, ale dá sa pripraviť na rôzne spôsoby. Je to výborná delikatesa. :)

Ak sa vám článok páčil, podporte ho svojím hlasovaním na: http://vybrali.sme.sk/c/Hmyz-na-tanieri/

Zdroje
1 http://www.fao.org/docrep/018/i3253e/i3253e.pdf
2 Chapman, A. D. 2009. Numbers of living species in Australia and the World. Canberra: Australian Biological Resources Study. Dostupné online: https://www.environment.gov.au/system/files/pages/2ee3f4a1-f130-465b-9c7a-79373680a067/files/nlsaw-2nd-complete.pdf
3 http://www.brouknataliri.cz/jedly-hmyz/
4 Muzzarelli, R.A.A. 2010. Chitins and chitosans as immunoadjuvants and non-allergenic drug carriers. Marine Drugs, 8(2): 292–312

Pred 2 týždňami sa na Ústave ochrany a podpory zdravia LF MU v Brne konala akcia s názvom "Hravě, zdravě o výživě se studenty nutričnej terapie", ktorá sa realizovala v rámci Brnianských dní pre zdravie a ja som mala tú česť tam prednášať. Témou mojej prednášky bola obezita a keďže sa na blogu (nielen tu ) tejto problematike venujem, rada by som vám výňatok z tejto prednášky poskytla.

Obezita. Kedysi považovaná skôr za estetický ako za zdravotný problém. Dnes je však oficiálne uznaná ako zásadný problém verejného zdravia. Obezita sa stala rýchlo rastúcou zdravotnou epidémiou 21. storočia, ktorá už nevynecháva ani rozvojové krajiny a už sa ani zďaleka netýka iba Amerického kontinentu. Za posledné 3 desaťročia sa výskyt obezity u dospelých zdvojnásobil, a percento dospievajúcich, ktorí trpia nadváhou sa dokonca strojnásobil.  (1) Keď sa pozrieme na štatistiku u detí zistíme, že v súčasnej dobe trpí obezitou každé 7. dieťa (1) a pritom detská obezita je jedným z najzávažnejších problémov v oblasti verejného zdravia, pretože deti s nadváhou majú v dospelom veku 2x vyššie riziko vývoja obezity než deti s normálnou hmotnosťou.  

 
Stojac uprostred tejto veľkej tukovej epidémie zrejme nemusím vysvetľovať, čo je obezita, pretože sa dennodenne s obéznymi ľuďmi stretávame. Každý z nás vie, že obezita nie je dobrá pre naše zdravie – ale možno ste nevedeli, že je spojená s viac ako 65 pridruženými ochoreniami. Obezita je veľmi často spojená s nadmernou pohotovosťou ku zrážaniu krvi (hyperkoagulácii) a so zvyšujúcou sa hmotnosťou rastie riziko artrózy, žlčníkových kameňov, depresie, neplodnosti atď. Je hlavnou príčinou vzniku kardiovaskulárnych ochorení, diabetu melltitu druhého typu, či niektorých foriem nádorových ochorení. Navyše, najmenej 2,8 milióna ľudí ročne zomiera v dôsledku nadváhy alebo obezity (2). Obezita jednoznačne znižuje kvalitu života a taktiež zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Áno, nadváha a obezita sú vážne problémy, ktoré predstavujú obrovskú a stále rastúcu finančnú záťaž štátov.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, koľko prostriedkov vynaloží naše zdravotníctvo na liečbu obezity a s ňou súvisiacich ochorení? Odhadované náklady na liečbu obezity sú nielen priame – výdavky na lieky a ostatnú zdravotnú starostlivosť, ale tiež nepriame, ktoré vyplývajú zo straty produktivity práce obézneho pacienta a zo straty z práceneschopnosti alebo invalidity. 

"Podľa odhadov stojí Európsku úniu liečba obezity 70 mld eur každoročne." (3)

To je naozaj veľká cifra, ktorú sme ochotní platiť za niečo, čomu sa dá predchádzať.

Ešte pred tým než sa dostaneme k príčinám vzniku obezity, rada by som sa s vami podelila o jeden príbeh. 

Som z rodiny, v ktorej je bežné mať kilá navyše...
Som z rodiny, kde sa namiesto pravidelného prísunu ovocia a zeleniny pravidelne kupujú sladkosti, polotovary a sladené limonády...
...Z rodiny, kde sa príliš nedbá na prevenciu. 

Veľa ľudí mi vraví, veď predsa ty si chudá, môžeš jesť úplne všetko. Lenže to nie je pravda. Neznamená, že keď ja som chudá, vy ste chudí, že takto budeme vyzerať aj o 20 rokov. Najmä ak sa budeme stravovať štýlom mojej rodiny. Na tejto fotografii spred vyše 10 rokov som so svojou starou mamou ešte v čase, keď trpela "len obezitou".

 

Dnes má na svojom konte pripísanú diabetes mellitus 2. typu, hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, aterosklerózu, dnu a iné ochorenia, ktoré jednoznačne súvisia s obezitou. Jej prístup k zdraviu sa však nezmenil. Jedáva stále veľa, stále nezdravo. Necvičí, nepríjma rady. Lebo vraj načo, ona to má zdedené. Takéto zhadzovanie problému na genetiku dnes počúvame často. Ako to teda v skutočnosti je?

Telesné zloženie je determinované zo 40-70 % geneticky. Okrem zloženia tela dedíme tiež preferencie na určitý typ potravy. Je však potrebné si uvedomiť, že podiel genetických faktorov na vzniku obezity je prinajmenšom zrovnateľný s podielom genetických faktorov napr. v etiológii (príčinách vzniku) niektorých onkologických ochorení. Navyše, gény, ktoré sme zdedili, podmieňujú väčšiu či menšiu náchylnosť k obezite vplyvom faktorov prostredia. Ak žije jedinec s obezitogénmi v obezitogénnom prostredí, je pravdepodobné, že sa obezita u takéhoto človeka manifestuje. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, použijem príklad. Indiáni Pima, ktorí žijú v obezitogénnom prostredí Arizony vykazujú vysoký výskyt obezity a diabetu 2. typu, zatiaľ čo títo istí indiáni, ktorí žijú v Mexiku, kde tradične konzumujú hojne potraviny rastlinného pôvodu a vykazujú v živote dostatok fyzickej aktivity, majú normálnu hmotnosť, hoci je v poli genetikov známe, že práve títo indiáni majú obezitogénny genotyp. (4) Vidíme teda, že väčšina obezít (pretože je mnoho typov) vzniká v dôsledku vzájomnej interakcie prostredia s génmi, ktoré buď prispievajú k obezite alebo s génmi, ktoré rozvoju obezity bránia. Vedci predpokladajú rovnocenný podiel vnútorných, prevažne genetických faktorov a vonkajších faktorov prostredia, hoci za dnešného epidemiologického stavu by sa dalo povedať, že za rozvoj obezity zodpovedá skôr zmena environmentálnych faktorov.

Ďalšia častá komunikácia o obezite je to, že ide o osobnú zodpovednosť. Zo skúseností si trúfnem povedať, že väčšina ľudí si myslí, že ľudia s nadváhou a obezitou sú takí preto, lebo sú leniví a nič preto nerobia a myslia si, že ľudia vo všeobecnosti vedia kontrolovať ich hmotnosť. Veď je to jednoduché, stačí prijať menej kalórii a zvýšiť energetický výdaj. Do istej miery je to samozrejme pravda, ale zamyslite sa. Keby to bolo také jednoduché, čelili by sme takémuto katastrofálnemu stavu? V skutočnosti obezita nie je len o množstve prijatej a vydanej energie, ani o tom, že sme zdelili určité obezitogény a cez to nejde vlak, je to ďaleko komplexnejší problém. Ľudia sa nerozhodli stať sa obéznymi, veď kto by aj chcel.... ide o dôsledok zložitých zmien v našom prostredí (článok na túto tému nájdete tu ).

Chýba nám prirodzený pohyb - chôdza! Namiesto nej vládne svet obrazoviek. Bolo zdokumentované, že priemerne strávi dieťa pred obrazovkami 6,5 hodiny denne. (5)

Vyše 6 hodín času pred mobilmi, video hrami, televíziou, počítačom, tabletom.... 
Vyše 6 hodín, ktoré by pred tým strávili hraním vonku...

Na druhej strane zmien, ktoré nastali, je strava. V dnešnej spoločnosti získali spracované potraviny veľkú dôležitosť. Ľudia im začali dávať prednosť pred pôvodnými čerstvými potravinami, pretože sú ľahko dostupné a lacné. Sú všade – od reštaurácii, cez fastfoody až po čerpacie stanice. Automaty s presladenými nápojmi a sladkosťami sú dokonca aj na školách. 

Zmenil sa tiež prístup k strave. Jedávame čoraz väčšie porcie. Nám čechoslovákom vadí, keď nám v reštaurácii naberú málo, veď za tie peniaze....  

"Žijeme v spoločnosti, kde máme jedla priehrštím." 

Pripravila som si pre vás jeden experiment na pochopenie tohto problému. Máme 2 obrázky – klobúk a koláč. 

Koľkí z vás upriamili pozornosť na koláč? Podľa prieskumu mi vyšlo, že prevažná väčšina. Nuž, ono je tomu tak preto, lebo ľudia sú vedení k tomu, aby privracali pozornosť na jedlo. Napríklad pozeraním na jedlo začnete byť viac hladní. Byť hladní v prostredí jedla však bolo kedysi evolučnou výhodou, keď bolo jedlo vzácne. Avšak v dnešnej dobe, keď máme jedla 2x toľko, ako by sme potrebovali, nám to namiesto výhody prináša preplnené čakárne obéznych pacientov.  

Potravinársky priemysel samozrejme vie, ako veľmi zraniteľní sme čo sa výberu jedla týka, a tak pomocou rôznych marketingových ťahov pôsobia na náš výber potravín. Predajcovia umiestňujú výrobky, ktoré chcú najviac predať do častí obchodov, cez ktoré zaručene prejdete a tak ich jednoducho nemôžete zignorovať. A viete prečo? Lebo sú vždy v zľave. A naši obyvatelia ešte stále bohužiaľ preferujú cenu pred kvalitou potravín.

Všimla som si tiež, že dnes už málokto z nás jedáva v kruhu rodiny. Domov by mal byť miestom podávania, vychutnania a kultúry jedla. Odkedy sa všetci ponáhľame do práce či školy to však upadlo do zabudnutia. Možno sa budete čudovať, ale tento trend rýchleho jedenia osamote a navyše s absolútnym odpútaním pozornosti škodí viac akoby sa dalo čakať (viac v článku: "Zvuk jedla ovplyvňuje to, koľko toho zjete"). Najmä deťom, ktoré sa učia výživové návyky od rodičov. Ostaňme na chvíľku ešte u detí a poďme do škôl. Kto z vás si pamätá na varenie v škole?... Mňa našťastie ešte stretlo, moju sestru o 9 rokov už nie. A pritom vedieť si vhodne jedlo uvariť je základom správnej výživy. Deti sa výžive na školách venujú tragicky málo času. 

"V niektorých krajinách to dokonca zašlo tak ďaleko, že deti ani nevedia pomenovať ovocie a zeleninu správnym názvom a keď sa ich spýtate, odkiaľ pochádza mlieko, odpovedajú že zo supermarketu, kde sa to všetko predáva v lákavých obaloch." 

Okrem spomenutého vplýva na rozvoj obezity ešte celá rada iných faktorov. 

Zistilo sa napr., že ľudia, ktorí menej spia, trpia častejšie obezitou. U žien, ktoré spali menej než 5 hodín denne, sa vyskytovala obezita 2x častejšie než u tých, ktoré spali 7-8 hodín denne, u mužov sa výskyt obezity dokonca zvýšil 4-násobne. Zaujímavé je, že spánková deprivácia vedie k zvýšenému príjmu jedla a vo všeobecnosti zvyšuje riziko vzniku metabolických ochorení (podrobnejšie v článku tu).

Rada štúdii z poslednej doby poukazuje tiež na vzťah medzi charakterom črevnej mikroflóry, správnejšie nazvanej mikrobioty a obezitou. Pod mikrobiotou rozumieme komplex mikroorganizmov, ktoré osídľujú dutiny a povrch nášho tela, pričom najpočetnejšia bakteriálna komunita sa nachádza v našich črevách. Niekedy sa tento komplex mikroorganizmov nazýva aj „stratený orgán“, pretože je svojím počtom buniek taký impozantný. Predpokladá sa, že črevná mikrobiota môže ovplyvňovať stupeň využitia energie z potravy a jej ukladanie do tukových zásob (Podrobnejšie sa o mikroorganizmoch, ktorí žijú v našich črevách dozviete v tomto článku: https://www.slovenskypacient.sk/crevne-bakterie-v-crevach-crevna-mikroflora/). 

"Obezita je multifaktoriálne ochorenie a chudnutie v dnešnom prostredí nemusí byť ani zďaleka také jednoduché, ako si myslíme." 

Mojím prianím je, aby sme si uvedomovali všetky tie zmeny prostredia, ktoré nastali...aby sme pozorovali prostredie, v ktorom žijeme. Naozaj chcete jednať pri nákupoch impulzívne? Alebo uvážite, čo vložíte do nákupného košíka?  

"Nikdy neskončíme túto epidémiu obezity, keď ju budeme liečiť ako problém jednotlivca. Jednotlivca vytrhnutého z prostredia. Z prostredia, ktoré nás ovplyvňuje tak dramaticky. Z prostredia, ktoré sa stáva obezitogénne."

Zdroje:

1 http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs311/en/

2 http://www.worldobesity.org/resources/aboutobesity/

3 http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML%2BWDECL%2BP8-DCL-2016-0037%2B0%2BDOC%2BPDF%2BV0//EN 

4 Hainer, V. a kol. Základy klinické obezitologie. 2011. Grada, Praha, 2. vyd., ISBN 978-80-247-3252-7

5 http://www.sancedetem.cz/srv/www/content/pub/cs/clanky/travi-dite-pet-az-sest-hodin-denne-na-internetu-pozor-na-vznik-zavislosti-168.html